(zdroj:www.eastma.sk)
Podľa údajov WHO je na svete viac ako 100 miliónov ľudí, pre ktorých dýchanie nie je úplne bežnou súčasťou života. Nerovný boj s astmou ročne prehrá a na jej následky zomrie približne 180 000 ľudí na svete. Podľa odhadov dnes na Slovensku žijú približne 3% dospelých a 10% detských pacientov s astmou.
Priedušková astma
Priedušková (bronchiálna) astma je chronické zápalové ochorenie dýchacích ciest. Prejavuje sa záchvatmi prevažne suchého, dráždivého kašľa, pocitom dychovej tiesne a počuteľným dýchaním (piskot, chripenie a pod.). Príčinou zápalu dýchacích ciest pri astme je najčastejšie alergia. Preto sa astma najčastejšie vyskytuje u ľudí, ktorí už mali iné alergické prejavy (napríklad ekzém, žihľavku, alergickú nádchu..). Niekedy však môže byť prvým prejavom alergie práve astma a ostatné prejavy sa môžu, ale aj nemusia neskôr pridružiť. Aj vznik astmy súvisí s genetikou (vrodené vlohy) a faktormi životného prostredia a životného štýlu. Samotný priebeh ochorenia ovplyvňuje životospráva, stres, infekcie (najčastejšie vírusové), a dodržiavanie preventívnych opatrení a liečebného plánu. Astma sa síce môže vyskytnúť v každom veku, predovšetkým však ide o ochorenie mladých dospelých a detí.
Najčastejšie príznaky astmy sú:
• dýchavica - pocit ťažkého dýchania
• záchvat kašľa
• piskoty
Dýchacími cestami prichádza do pľúc vzduch, aby mohol okysličiť krv. Vyzerajú ako rozvetvený strom, kde priedušky sú ako vetvičky. Priedušky zdravého človeka alebo astmatika pod kontrolou sú priechodné a vzduch nimi prechádza bez prekážok. Keď nie je astma pod kontrolou, priedušky sa zúžia, opuchnú a tvorí sa nadmerné množstvo hlienu. Príčinou ťažkostí astmatika je to, že stiahnuté priedušky bránia prúdeniu vzduchu pri dýchaní a telo dostáva menej kyslíka. Dýchanie je ťažké, s piskotmi, znesie menšiu telesnú námahu. Na hrudi cíti tieseň. V horšom prípade prichádza astmatický záchvat, ktorý môže byť pri nesprávnej okamžitej reakcii veľmi nebezpečný.
Hoci každým rokom spoznávame chorobné pochody a zmeny pri astme stále podrobnejšie, jednoznačná odpoveď na to, čo spôsobuje astmu, zatiaľ neexistuje. Neustále sa zhoršujúce životné prostredie je iste jednou z príčin a "priťažujúcich" faktorov. Má vplyv predovšetkým na tých ľudí, ktorí bývajú vo veľkých mestách a v oblastiach so zhoršeným životným prostredím. Zvýšené riziko vzniku astmy je u tých ľudí, ktorých rodičia mali astmu alebo iné alergické ochorenie - alergickú nádchu a ekzém. Príčinou astmy sú vrodené predpoklady spolu so zhoršeným životným prostredím.
Stav astmatika sa môže meniť aj podľa fyzickej námahy, stresu, počasia, alebo po kontakte s určitými látkami. Faktory a látky, ktoré prispievajú ku tomu, že sa behom života prejaví vrodená vloha k chorobe, sa nazývajú vyvolávače. Faktory a látky, ktoré už prítomnú chorobu zhoršujú, prípadne ju opätovne vyvolávajú, ak už bola liečbou utlmená, sa nazývajú spúšťače. Príčinou ťažkostí, alebo ich zvýraznenia môže byť tiež prechladnutie, infekty, telesná námaha, stres, emocionálne napätie, hormonálne zmeny u žien (menštruácia, klimaktérium).
Pacienti s peľovou alergiou sa cítia najhoršie v období kvitnutia "ich" rastlín, najmä počas suchých a veterných dní, naopak, po daždi sa im zvykne uľaviť. Peľová sezóna sa začína s kvitnutím liesok a jelší (február- marec), pokračuje v apríli (breza), "trávoví pacienti" majú najväčšie ťažkosti v máji - júni, pacienti precitlivení na astrovité byliny (palina, ambrózia) sa majú najhoršie v auguste a septembri. Pacienti, ktorí sú precitlivení na viaceré peľové alergény môžu mať ťažkosti až 9 mesiacov v roku.
Pacienti s precitlivenosťou na roztoče sa mávajú horšie doma, najmä nadránom, čo je spôsobené kontaktom s roztočovým alergénom v posteli. Každému, kto má alergiu na zvieratá sa stav zhorší po styku so psom alebo mačkou či kontakte s osobou, ktorá zviera len chová. Pacientovi, u ktorého sa vyvinula alergia na látku z pracovného prostredia sa zhoršuje zdravotný stav najmä v práci, prípadne krátko po pracovnej smene, v priebehu voľných dní sa stav lepší. Pacienti s nealergickou astmou bývajú citliví na zmeny počasia a najhorším obdobím sa pre nich stáva jesenno-zimné obdobie s častým sychravým inverzným počasím (hmla). Pacienti s takzvanou infekčne - alergickou chorobou sa zhoršujú po každej prekonanej infekcii, často aj po obyčajnej nádche.
Do roku 1997 prevádzkoval túto ambulanciu pod názvom Pneumoalergologická ambulancia skúsený pediater a vynikajúci kolega MUDr. Ján Tomašovič a v rokoch 1997 až 2001 fungovala ambulancia pod gesciou FNsP v Trnave, ako Pneumoalergologická ambulancia. Po organizačných zmenách a zmenách v atestačných náplniach jednotlivých odborov sa zosúladil názov ambulancie s oficiálnym názvom odboru klinická imunológia a alergológia. Od septembra roku 2001 sa pracovisko odčlenilo od FNsP v Trnave a vzniklo súčasné Zmluvné zdravotnícke zariadenie, Ambulancia klinickej imunológie alergológie.
© 2021 - Ambulancia MUDr. Andrej Zlatoš
all rights reserved.
WebDesign and System © 2001-2024 PSoIT