Roztoče sú okom neviditeľné členovce príbuzné pavúkom a kliešťom. Pre alergikov predstavujú najväčšie nebezpečenstvo roztoče obsiahnuté v domácom prostredí, nazývané roztoče bytového prachu. Sú tou najčastejšou príčinou alergie, v minulosti všeobecne nazývanej „alergia na bytový prach“. U nás najvýznamnejšie, najrozšírenejšie a pre alergikov najškodlivejšie sú bytové druhy roztočov Dermatophagoides pteronyssinus a Dermatophagoides farinae.
Roztoče bytového prachu spôsobujú nemoci svojimi alergénmi. Tie sú najviac obsiahnuté v ichvýlučkoch, predovšetkým vo fekáliách.. Roztočové alergény sa šíria najmä vzduchom, a ľuďom najviac vadí ich prístup do organizmu vdychovaním. Medzi bytovými alergénmi sú ich rozmery skôr väčšie, a spájajú sa s relatívne „väčšími“ čiastočkami domáceho prachu (viac než desať tisícin milimetra). Ide preto o relatívne ťažšiu zložku prachu s väčšou tendenciou usadzovať sa na zem.. Po zvírení, napr. luxovaním, ustieľaním postelí, pohybom a podobne, sa už do 15 minút usadzuje 80 – 90 % roztočových alergénov a do jednej hodiny viac než 99,9 %. Na porovnanie – mačacie, psie alebo niektoré plesňové alergény zostávajú po rozvírení v ovzduší dlhodobo, niekoľko dní. Ťažkosti roztočového pôvodu preto často vznikajú večer po uľahnutí do postele, počas noci až do rána, pri poskakovaní detí v posteliach, na pohovkách a kobercoch, pri luxovaní, veľkom upratovaní a podobne.
Silne alergizujúce vlastnosti výlučkov roztočov bytového prachu sa často prejavujú navodením chronického zápalu dýchacích ciest, ktorý väčšinou postihuje aj malé priedušky. Preto má roztočová alergia veľmi významný vzťah k vzniku prieduškovej astmy. Opakovane bolo dokázané, že alergia na roztoče bytového prachu je najčastejšou príčinou vzniku alergickej astmy. Vdychovanie alergénov roztočov bytového prachu zároveň často spôsobuje zhoršovanie priebehu astmy vrátane provokácie astmatických ťažkostí.
Alergia na roztoče sa podieľa aj na vývoji ďalších onemocnení. Ide napríklad o chronický atopický ekzém, priebeh ktorého sa môže v dôsledku vystavovania organizmu roztočovým alergénom silne zhoršovať.
Roztoče sa živia predovšetkým drobnými odpadnutými čiastočkami povrchu kože. Najlepšie podmienky pre rast roztočov poskytuje prostredie s teplotou 22 – 26 °C a vlhkejším vzduchom. Pre roztoče je najpriaznivejšia relatívna vlhkosť vzduchu v rozmedzí 70 – 80 %, naopak vlhkosť pod 50 % je pre ne až na výnimky vysoko nepriaznivá. Slnečný svit roztoče hubí, rovnako ako vysoká či nízka teplota a sucho. Z vyššie uvedených skutočností je viac než zrejmé, že pohodlné lôžko vďaka svojej špeciálnej mikroklíme predstavuje takmer ideálny inkubátor roztočov.
Pri realizácii protiroztočových opatrení je nutné zamerať pozornosť v prvom rade na lôžko. Z neho sa roztočové alergény a čiastočne aj roztoče dostávajú do prachu v spálni, odkiaľ sa šíria aj do ostatných miestností a na zariadenie v byte.
Lôžko neošetrené špeciálnymi bariérovými obliečkami s nami každú noc zdieľajú státisíce až niekoľko miliónov týchto nevítaných spolubývajúcich. Len v jednom grame prachu z matrace, vankúša alebo periny bežného lôžka sa totiž skrýva až 15 tisíc roztočov. Prečo majú roztoče v našej posteli ideálne podmienky pre život?
